TOP 500 univerzít  na svete

112 km/h

Táto mečiarovitá ryba je považovaná za najrýchlejšiu rybu na svete. Na krátke vzdialenosti zaplávala vzdialenosť 91 metrov za 3 sekundy. Do dĺžky 1,5 m dorastá už za jeden rok. Vo všeobecnosti však nie je väčšia než 3 metre a len zriedka váži viac než 90 kg.

Marlín pruhovaný (Tetrapturus audax)

80 km/h

Marlín je ryba, ktorú svojho času spopularizoval Ernest Hemingway vo svojom diele Starec a more. Vtedy ich bolo ešte dosť, no dnes sú na pokraji vyhynutia. Zdržiavajú sa v blízkosti americko tichomorského pobrežia. Sú to veľké ryby s hmotnosťou do 700 kg a zvyčajne sa živia sardinkami. Pri prenasledovaní koristi si marlíni v chladných hĺbkach oceánu „zapínajú systém“, ktorý im zvyšuje teplotu očí a mozgu.

Makrelovec Wahoo (Acanthocybium solandri)

77 km/h

Vyznačuje sa dlhým štíhlym telom. Je obratným plavcom schopným prudko meniť smer pohybu. Priemerná hmotnosť je od 6 do 9 kg. Môže však dosiahnuť hmotnosti nad 80 kg a dĺžky 2 m. Je považovaný za jednu z najchutnejších rýb.

Tuniak modroplutvý (Thunnus thynnus)

76 km/h

Má silné prúdnicovité telo, ostro zakončený rypák, kosákovité prsné plutvy a vysokú polmesiacovitú chvostovú plutvu. Prsné a brušné plutvy si môže uložiť do osobitných rýh, čím si ešte väčšmi znižuje odpor tela pri rýchlom plávaní. Populácia tuniakov v Stredozemnom mori je vďaka výdatnému rybolovu na pokraji vyhynutia. Preto je zaradený na červený zoznam chránených živočíchov ICES.

Tuniak žltoplutvý (Thunnus albacares)

74 km/h

Patrí medzi najkrajšie a najrýchlejšie ryby na zemi. Nájdeme ho v indickom, atlantickom aj tichom  oceáne. Vďaka dokonalej symetrii  a  torpédovitému tvaru tela je schopný dosiahnuť vysokých rýchlostí, ktoré mu umožňujú utiecť pred predátormi ako žralok alebo marlín.

Žralok modrý (Prionace glauca)

69 km/h

Žije v tropických oblastiach v hlbokých vodách oceánu. Je nočný predátor a loví teda len v noci. Experti odhadujú, že v súčasnosti žije na svete menej než 3500 týchto nebezpečných drsnokožcov. Zaraďuje sa teda do vysoko ohrozenej skupiny živočíchov.

Albula – Bonefish (Albula vulpes)

66 km/h

Žije v tropických vodách a živí sa vyhľadávaním potravy pri morskom dne. Dospelí jedinci dosahujú veľkosti okolo 4,5 kg. Jej mäso je bohaté na množstvo drobných svalových kostičiek. I napriek tomu je však chutné a cenené.

Mečiar obyčajný (Xiphias gladius)

64 km/h

Nesprávne nazývaný „Mečúň“ patrí do čeľade mečiarovitých spolu s marlínom a plachetníkom. Má najdlhší meč vo svojej čeľadi merajúci až 1,5 metra, kým telo dorastá do dĺžky 3 – 5 metrov. Mečiar sa združuje na voľnom mori, keď pláva pri hladine chrbtová plutva mu vyčnieva z vody. Rozšírený je vo všetkých teplých moriach. Dosahuje hmotnosť 20 – 400 kg. Je obľúbenou rybou športových rybárov.

Tarpon (Megalops cyprinoides)

56 km/h

Žije v plytších pobrežných vodách a ústiach riek v tropických a subtropických oblastiach. Je to štíhla a mimoriadne silná ryba. Telo jej pokrývajú veľké a pevné šupiny so strieborným kovovým leskom. Poznávacím znakom je nápadne predĺžený posledný lúč chrbtovej plutvy. Je neskrotným dravcom, ktorý požiera všetko, čo sa mu postaví do cesty. Môže dorásť až do 250 cm a dosiahnuť hmotnosť 160 kg.

Žralok tigrovaný (Galeocerdo cuvier)

53 km/h

Je veľký a silný žralok žijúci väčšinou v pobrežných vodách tropických a subtropických morí po celom svete, od plytkých vôd až do hĺbky 140m. Dospelý dorastá až do veľkosti 3,25 – 4,25 m a váhy 385 až 635 kg. Je jediným vajcoživorodým žralokom v čeľadi Carcharhinidae. Počas života môže mať 10-82 mláďat. Zaujímavosťou je, že žraloky síce produkujú vajíčka, ale mláďatá sa rodia živé a úplne pohyblivé. Je veľmi agresívny a podľa štatistík ISAF má na svedomí 12 percent všetkých útokov na potápačov.

Prajeme príjemné chvíle pri čítaní.

Až do augusta tohto roka predstavovala v lete ľadová pokrývka rozlohu v priemere 9 miliónov km². Bohužiaľ posledné merania ukazujú, že sa v polárnych oblastiach ľad topí stále vo väčších objemoch, ba dokonca existuje hrozba, že do roku 2050 bude oceán počas letnej sezóny úplne bez ľadu. I keď obchodné využitie námorných trás by v prípade roztopenia ľadu zrejme potešilo nemálo materiálne zmýšľajúcich ľudí,  dúfajme a hlavne robme všetko preto, aby k tomu nedošlo. Príroda vie byť totiž krutá, ako už  neraz ukázala.

Oblasť Arktídy je nehostinná ale zároveň krásna, no najmä zraniteľná. Aby sme ju mohli lepšie chrániť, mali by sme ju spoznať. Poďme sa teda niečo naučiť o jej časti, ktorú tvorí  Severný ľadový oceán.

• Severný ľadový oceán je najmenším zo všetkých oceánov. Má rozlohu 14 090 000 km².
• Severný ľadový oceán je zároveň najplytším svetovým oceánom, s priemernou hĺbkou  „iba“ 1 038m.
• V Severnom oceáne leží najsevernejší bod planéty – Severný pól.
• Najsevernejším nezamŕzajúcim prístavom je mesto Murmansk ležiace na území Ruska.
• Pozdĺž pobrežia tohto oceánu žije viac rýb než kdekoľvek inde na svete.
• V zimných mesiacoch sa teploty pohybujú okolo – 40 °C, v lete stúpajú až na + 10 °C.
• Vzhľadom na vysoký tlak vzduchu ročne spadne v tejto oblasti iba okolo 200 mm zrážok a to v podobe snehu.
• Na jeho zamrznutých plochách majú svoje útočisko polárne medvede, polárne líšky a tulene.
• Podľa klimatických modelov sa predpokladá, že k úplnému roztopeniu morského ľadu dôjde v septembri medzi rokmi 2040 a 2100. Viac ako polovica analyzovaných modelov ukazuje takmer úplné roztopenie v septembri 2100. Letné roztopenie ľadu sa začne prejavovať približne v roku 2029. Dôsledkom roztopenia by sa do atmosféry mohlo dostať veľké množstvo metánu, čo by následne zrejme viedlo k vážnemu globálnemu otepleniu.

• Zo všetkých oceánov  je Atlantik najmladším a predpokladá sa, že sa sformoval počas periódy jury.
• Atlantický oceán vytvára najväčší príliv. Priemerná výška prílivu je 1 m, najväčšia 18 m je v zátoke Fundy Bay.
• Atlantický oceán bol ako prvý prekonaný naprieč loďou a lietadlom.
• Patrí medzi najvýznamnejšie a najfrekventovanejšie vodné cesty. Je pokrytý hustou sieťou celosvetovo najpoužívanejších morských trás medzi východnou a západnou pologuľou.
• Nadzvukové lietadlo – Concorde lieta iba cez Atlantik
• Koralové útesy na Yucatánskom polostrove sú druhými najväčšími na svete
• Do Atlantiku sa vlieva voda z riek z približne polovice zemskej súše.
• ¼  všetkých ulovených rýb pochádza z Atlantiku
• Najväčším ostrovom je Grónsko
• Najväčším záliv je Mexický
• Priehlbina Milwaukee v Portorickej priekope je najhlbším miestom s hĺbkou 8 648 metrov, pričom priemerná hĺbka oceánu je 3 332 m.
• Teplý Golfský prúd ovplyvňuje podnebie východného pobrežia Severnej Ameriky od Floridy po Newfoundland, a západné pobrežie Európy. Európska vetva Golfského prúdu, nazývaná Severoatlantický prúd, zmierňuje v západnej Európe (najmä na severe) zimy, ktoré sú tak teplejšie ako na iných miestach Zeme, aj keď majú rovnakú zemepisnú šírku. Napríklad v januári je rozdiel priemerných teplôt medzi pobrežím. Nórska a severnými časťami Kanady približne 30 °C.
• V Atlantiku sa nachádza aj mysteriózna oblasť zvaná Bermudský trojuholník, v ktorej dochádza k záhadným zmiznutiam lodí a lietadiel.
• V roku 1912 pochovali vody Atlantiku slávnu loď Titanic.
• V roku 1919 uskutočnili prvý nepretržitý prelet ponad  Atlantik John Alcock a Arthur Brown. Cesta trvala 16,5 hodiny.
• V roku 1928 sa Amelia Earhart  stala prvou ženou, ktorá preletela ponad Atlantický oceán.
• V roku 1866 sa podarilo úspešne položiť transatlantický telegrafný kábel pod oceán.

Už z mena je zrejmé, kde by sme mohli oba tieto druhy hľadať. Aligátor mississipský sa vyskytuje v južných oblastiach USA od Severnej Karolíny  až po rieku Rio Grande v Texase. Aligátor čínsky zase žije v Číne, v oblastiach okolo rieky Jang-c’-ťiang.  Oba druhy sa zdržujú prevažne v močiaroch, bažinách, prípadne v  pomaly tečúcich riekach.

Zatiaľ čo aligátor mississipský dorastá až do dĺžky 5,5 m jeho najbližší príbuzný aligátor čínsky často nedosiahne  ani 2 metre. Oba jedince lovia prevažne v noci a živia sa slimákmi, slávkami, rybami ale aj hadmi, vtákmi, či menšími cicavcami. Dožívajú sa 50 až 70 rokov.

Aligátory sú samotárske tvory, a tak sa samice a samce stretávajú iba v období párenia.  Mláďatá sa liahnu z vajec, pričom inkubačná doba trvá od 2 do 3 mesiacov. To, či bude mláďa aligátora samček alebo samička záleží od teploty. Samčeky sa liahnu zo zahriatych vajec  (nad 33 °C), samičky naopak z chladnejších (pod 30 °C). Hneď po vyliahnutí sú sebestačné, avšak pri matke zostávajú až do troch rokov.

I keď aligátory nemajú hlasivky dorozumievajú sa rôznymi  zvukmi, ktoré vydávajú  cez nozdry alebo hrdlo. Komunikovať s okolím začínajú od samého začiatku svojho života. Ešte vo vnútri vajíčok sa mláďatá hlasito ozývajú aby dali matke signál, že im treba pomôcť vyliahnuť sa.

Vďaka nekontrolovanému lovu a rozširovaniu ornej pôdy patrí dnes  aligátor čínsky ku kriticky ohrozeným druhom.  Aligátor mississipský je na tom o trochu lepšie, avšak aj tento druh patrí v USA medzi chránené zvieratá nakoľko si ho mnohí mýlia s americkým krokodílom, ktorý je v mnohých oblastiach  v ohrození.

Rozdiel medzi aligátorom a krokodílom

Najľahším spôsobom ako odlíšiť aligátora od krokodíla je pozrieť sa im bližšie na zúbky. Krokodíly majú v hornej čeľusti zárez, do ktorého zapadá štvrtý dolný zub, takže ho je vidno, aj keď sú čeľuste zatvorené. Naopak u aligátora tento zub uvidíme až keď čeľuste roztvorí. Okrem toho majú aligátory pomerne krátky pysk a je širší ako u krokodílov.

Zaujímavé fakty

• Samec  aligátora meria v priemere 4 metre a váži približne 200kg. Niektorí samci však dorastajú až do hmotnosti  500 kg.
• Podľa  amerických štatistík v priemere raz za rok nastane na pristávacej dráhe  letiska  zrážka lietadla s aligátorom.
• Svaly čeľuste používané na hryzenie (zatváranie čeľuste) sú veľmi silné.  Naopak svaly určené  na otvorenie čeľuste sú  natoľko slabé, že človek dokáže udržať čeľusť zatvorenú  holými rukami  alebo kúskom lepiacej pásky.
• Aligátory nedokážu hýbať jazykom a ak chcú prehltnúť potravu musia zdvihnúť celú hlavu.
• Mláďatá pri liahnutí prerazia vaječnú škrupinu pomocou tzv. vaječného zuba.
• V studenom počasí  (pod 4 °C) sa dostávajú do latentného stavu. Vykopú si priehlbinu  pozdĺž toku rieky a zotrvajú v nej kým sa neoteplí.
• Na rozdiel od cicavcov, ktoré spotrebujú až 80% prijatej potravy na udržanie telesnej teploty,  si priemerný aligátor vystačí s 2-3 kg potravy mesačne.
• Aligátory majú v papuli od 74 do 80 zubov. Keď im zub vypadne automaticky je nahradený novým. Takto im za život môže narásť až neuveriteľných 2 000-3 000 zubov.

V obľúbenej internetovej škole však nie je len učivo, ale aj priestor pre zábavu. V sekcii Moja trieda si aj vy môžete založiť vlastnú virtuálnu triedu, tak ako to urobilo už vyše 240 tried z celého Slovenska. Alebo sa zapojte do množstva súťaží, ktorých nájdete na portáli viac než dosť.

Čo je nové
- vynovený dizajn, vďaka čomu sa učivá či maturitné okruhy hľadajú ešte ľahšie.
- nové video lekcie z matematiky, fyziky, chémie, biológie, slovenčiny, dejepisu a geografie pre druhý stupeň ZŠ a gymnáziá
- všetky video lekcie sú už prístupné nielen na kolekcii DVD, ale tí z vás, ktorí ste zákazníkmi Orangeu si ich môžu pozrieť aj priamo na portáli.

Koža poskytuje prvý stupeň ochrany pred infekciou. Slúži nielen ako fyzická bariéra, ale tiež ako miesto pre biele krvinky, ktoré bránia telo pred inváziou baktérií a vírusov. Imunitné bunky v koži však môžu pod vplyvom stresu začať prehnane reagovať, čo vedie k zápalovým ochoreniam kože, akými sú napríklad psoriáza a atopický ekzém.

Stres môže spustiť zápalový proces u pacientov s rôznymi kožnými ochoreniami alebo nestabilnými podmienkami na pokožke. Ľudské telo totiž vníma stres prostredníctvom spojenia medzi kožou a mozgom, tzv. „brain-skin connection”.

Výskumníci pod vedením Dr. Petra Arc z Charité vyslovili hypotézu, že stres môže zhoršiť, respektíve vyvolať kožné ochorenie, vďaka zvyšovaniu počtu imunitných buniek v koži. Aby túto hypotézu otestovali, vystavili laboratórne myši stresu využitím hlasného zvuku. Výsledky testu ukázali, že stresová situácia mala za následok zvýšenie počtu zrelých bielych krviniek v koži. Okrem toho vedci zistili, že blokovaním funkcie dvoch proteínov, ktoré priťahujú imunitné bunky do kože, LFA-1 a ICAM-1, dokážeme predchádzať stresom indukovanému zvýšeniu bielych krviniek.
Spojenie týchto výsledkov naznačuje, že stres aktivuje imunitné bunky, ktoré sa striedavo podieľajú na vzniku kožných ochorení, ako i na ochrane pred vznikom týchto ochorení.

1. Koľko litrov vody dáte dojedného bazénu ak v piatich bazénoch je celkom 55 litrov

a) 5
b) 8
c) 11
d) 15

2. Aké číslo chýba: 6 12 18 24 30 36 _ ?

a) 11
b) 58
c) 48
d) 42

3. Koľko je 1542 : 6

a) 157
b) 257
c) 603
d) 8615

4. Ako zapíšeme desatinným číslom tri celé a pätnásť stotín

a) 4,15
b) 8,05
c) 3,15
d) 3,16

5. Koľko je 5687 x 15

a) 85305
b) 60946
c) 58713
d) 78915

6. Aká je jedna tretina z čísla 15693

a) 6380
b) 5723
c) 958
d) 5231

7. Aký je výsledok v násobení

a) podiel
b) súčet
c) súčin
d) rozdiel

8. Dedko kúpil dve fľaše 1,5l minerálok a šesť 2l fliaš minerálky. Koľko litrov minerálky dedko nakúpil

a) 3 l
b) 12l
c) 15 l
d) 18 l

9. Aký bude výsledok keď vynásobíš tromi rozdiel týchto dvoch čísel 3453 a 2358

a) 3285
b) 2358
c) 8532
d) 5823

10. Aké číslo chýba: 1 3 5 7 9 _?

a) 8
b) 10
c) 11
d) 13
__________________________________________

Výsledky: 1c, 2d, 3b, 4c, 5a, 6d, 7c, 8c,9a, 10c

1. Ktoré číslo musíme odčítať od 250, aby výsledné číslo bolo osemnásobkom čísla 25

a) 175
b) 150
c) 100
d) 50

2. Od čísla 42 odčítame osemkrát za sebou číslo 8 a štyrikrát za sebou číslo 16. Aké číslo musíme ešte odčítať,aby bolo výsledné číslo -100

a) 18
b) 16
c) 14
d) 12

3. Vypočítajte: 4×5 min+1800 s – 4×10 min

a) 5 min
b) 10 min
c) 15 min
d) 720 s

4. Vypočítajte: (45-25)-(25-45)+(45+25)+(25-45)

a) 100
b) 90
c) 80
d) 70

5. Zahraničného zájazdu sa zúčastnilo 42 žien, 36 mužov a 62 detí. Vypočítajte, koľko % z celkového počtu učastníkov tvorili ženy

a) 28%
b) 30%
c) 32%
d) 35%

6. Určte riešenie nasledujúcej rovnice: 2,5(4x-2)-1,5(4x-2)=0,5(4x+8)

a) x=4
b) x=3
c) x=2
d) x=1

7. V rovnoramennom trojuholníku sú dve zhodné ramená a tretia strana sa nazýva

a) odvesna
b) prepona
c) základ
d) základňa

8. Osi všetkých troch uhlov trojuholníka sa pretínajú v jedinom bode. Tento bod je stredom

a) kruhu
b) kružnice
c) kružnice opísanej trojuholníku
d) kružnice vpísanej trojuholníku

9. Obvod trojuholníka vypočítame podľa vzťahu

a) O= a+b+c
b) O= a+b+c+d
c) O= a x b x c
d) O= a x b
10. Vypočítajte štvornásobok rozdielu siedmich dvanástin a štyroch devätín

a) sedem dvanástin
b) pät dvanástin
c) sedem devätín
d) pät devätín

11. Jana prečítala za 2,4 hodiny 0,4 knihy. Za ako dlho pri rovankej rýchlosti čítania prečíta Jana celú knihu

a) za 5,6 hodiny
b) za 5,8 hodiny
c) za 6 hodin
d) za 6,2 hodiny

_________________________________________________
Výsledky: 1d, 2c, 3b, 4b, 5b, 6b, 7d, 8d, 9a, 10d, 11c