Nedostatky slovenského školstva

ilustračný obrázokNapriek problémom, v ktorých sa naše školstvo zmieta už niekoľko rokov, si stále mnohí z nás myslia, že situácia nie je až taká kritická. Snažíme sa presvedčiť samých seba, že v iných krajinách sú na tom študenti ešte horšie. Posledné výsledky medzinárodného hodnotenia študentov (PISA) však priniesli nelichotivé zistenia.

Dnešný študent sa v škole stretáva s množstvom informácií z rôznych oblastí. Z roka na rok sa nároky na študenta zvyšujú, objem povinného učiva sa zväčšuje. Snaha rozšíriť vedomosti však podľa zistení vedie k znižovaniu kvality ich uplatnenia v praxi. Aj tu sa raz potvrdilo, že všetkého veľa škodí.

Monitoring

Cieľom medzinárodného hodnotenia študentov nebolo zisťovať koľko toho študenti vedia, ale to, ako tieto informácie dokážu uplatniť v reálnom živote. Pre vyspelú krajinu sú predsa dôležití tvoriví, kvalitne vzdelaní a morálne vyspelí občania. Aby sa ale z dieťaťa stal kvalitne vzdelaný občan musia byť splnené určité podmienky. Výskum bol preto zameraný aj na sledovanie týchto podmienok.
V rámci monitoringu sa merala takzvaná gramotnosť. Nešlo pritom o sledovanie schopnosti čítať, písať a počítať. Dôležité bolo, ako efektívne študenti dokázali aplikovať získané vedomosti a zručnosti z rôznych vyučovacích predmetov. Zistenia preukázali, že študenti slovenských škôl majú oslabenú schopnosť analyzovať, efektívne komunikovať svoje názory a postoje, riešiť a interpretovať problémy v rôznych situáciách. Štýl výučby na školách totiž nepodporuje kreativitu, neposkytuje dostatočný priestor pre vyjadrenie vlastného názoru. Študenti sa tak učia predpísané učivo bez toho, aby ho správne pochopili. Ľudská pamäť má ale svoje limity a časom nepoužívané informácie zabúda. Pokiaľ sme sa naučili niečo naspamäť, bez toho aby sme si uvedomovali význam a logiku toho, čo sa učíme, zabudneme rýchlejšie.

Výsledky

Zo správy OECD vyplynulo, že v matematických a prírodovedných predmetoch dosiahli študenti slovenských škôl iba priemerné výsledky. V čítaní a riešení problémov bol výsledok dokonca pod priemerom. Čo to vlastne znamená? Znamená to, že študenti dobre rozumejú iba jednoduchému súvislému textu. Problémy im robia najmä nesúvislé texty – nevedia sa zorientovať v cestovnom poriadku, v grafe, nerozumejú návodu, nedokážu pochopiť úradný dokument. Na druhej strane, rozsiahly text odpútava pozornosť čo vedie k neschopnosti správne ho interpretovať. Dochádza k nedostatočnému pochopeniu obsahu čítaného textu, študenti s ním ďalej nedokážu pracovať. Prečítané informácie nevedia analyzovať a porovnávať s tými, ktoré sa už naučili.

Príčiny

Ako sa to vlastne stalo? Prečo sme v testoch boli takí neúspešní? Nie sú snáď naše deti dosť šikovné? Tieto a ďalšie otázky si kladú viacerí z nás. Problém však nie je v deťoch samotných. Dnes nestačí mať na vysvedčení samé jednotky. Oveľa dôležitejšie je presadiť sa v spoločnosti, obhájiť svoj názor a ustáť konfrontáciu. A tu sa dostávame na koreň celého problému. Naše školstvo neposkytuje dostatočný priestor pre osobný rozvoj študentov. Deti prijímajú informácie bez tohto aby sa k nim mohli vyjadriť. To oslabuje ich schopnosť komunikácie a logického myslenia. Pre správne pochopenie učiva je ale komunikácia nevyhnutná. Ak dieťa nemá možnosť rozširovať svoje vedomosti v domácom prostredí, je výrazne znevýhodnené oproti jednotlivcom, ktorí majú to šťastie, že sa im rodičia venujú. Aj výskum potvrdil, že deti zo stabilného prostredia, ktorých rodičia dosiahli vyššie vzdelanie dosiahli v monitoringu najlepšie výsledky. Školstvo sa by preto malo snažiť vytvoriť rovnaké šance na úspech pre všetkých. Momentálne však školský systém nedokáže pomôcť tým, ktorý to najviac potrebujú.

Čo dodať na záver?

Celková úroveň vzdelania na Slovensku je pod priemerom OECD a významne ju ovplyvňuje sociálne zázemie. Dosiahnuté výsledky citlivejšie odrážajú socio-ekonomické zázemie reprezentované profesijným statusom rodičov ako vo väčšine ostatných krajín. Obzvlášť slabé vzdelávacie výsledky dosahuje rómske obyvateľstvo. Takto hodnotí Slovensko správa OECD. V úrovni vzdelanosti máme slušné rezervy a je preto nevyhnutné hľadať spôsoby, ktoré by viedli k jej zvyšovaniu.

One Response to Nedostatky slovenského školstva

  1. Martina Paulikanova hovorí:

    Co by sa teda malo urobit aby sa nase deti ucili pouzivat celkovy nahlad (globalny aspekt) pri rieseni problemu ci vyjadrovani vlastneho nazoru? Ja som vyrastla na zasade ucit sa ucit sa ucit sa a mat co najlepsie znamky lebo inak nie je sanca dostat sa niekam. Skoncila som bakalara pred takmer dvoma rokmi a magistra si robim v UK ale vidim ze ludia sa dostali dalej aj bez zbytocnych stresov na vyske..

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>