Kde sa vzala ľudská reč ?

ist1-4506807-lecture.jpgAko a kedy vznikol jazyk? Túto otázku si už určite položili viacerí z nás. Možných odpovedí existuje celá rada. Teórie hovoriace o vzniku, pôvode a vývine jazyka nájdete opísané v mnohých knihách, či odborných článkoch. Ťažko povedať, ktorá je tá najsprávnejšia. Ak si aj odmyslíme úvahy náboženské alebo mytologické, stále zostávame obklopení množstvom viac, či menej vedecky podložených teórií.

Jedným zo znakov, ktorý nás odlišuje od zvierat je schopnosť dorozumieť sa. Jazyk, ako súbor symbolov, je prostriedok, ktorým vládnu iba ľudia, pričom schopnosť jeho ovládania si osvojovali počas dlhého historického vývoja. Možno práve preto sa ľudia oddávna snažili rozlúsknuť kde sa vlastne ľudská reč vzala. Niekde na pomedzí teórií stojí názor, že ku vzniku jazyka došlo prirodzenou cestou, najpravdepodobnejšie imitáciou rôznych zvieracích zvukov, využívaním posunkovej reči, či spevu. Presne určiť kedy, je však nemožné, napriek tomu, že existujú dohady, na základe ktorých mohol plne artikulovaný jazyk vzniknúť asi pred 70 000 rokmi.

Pokiaľ si všimneme našich najbližších príbuzných (predovšetkým šimpanzov), zistíme, že dokážu zvládnuť niekoľko desiatok výrazov posunkovej reči hluchonemých. Pokusy naučiť ich hovoriť ale skončili fiaskom. V prvom rade preto, že ľudoopy nedisponujú orgánmi, pomocou ktorých by mohli artikulovať. Naši predkovia mohli teda začať rozprávať až vtedy keď sa u nich vyvinuli potrebné orgány typu hlasiviek. Druhou podmienkou je vznik rečových centier v mozgu. Ľudský mozog sa ale vyvíjal až v relatívne neskorej fáze ľudskej evolúcie. I z tohto hľadiska reč pripomínajúca dnešný prejav je objavom pomerne nedávnym. V predchádzajúcich obdobiach mala zrejme významnú úlohu komunikácia posunková. Predpokladá sa, že jazyk sa uplatnil a vyvíjal najmä vďaka spolupráci jednotlivých členov pradávnej tlupy pri kolektívnej loveckej činnosti. Vznik ľudskej reči teda súvisí so vzrastajúcou rolou, ktorú mal v obžive našich predkov lov veľkých zvierat a súvisiace zložitejšie stratégie typu kopania jám a kladenia pascí.

Ďalším otáznikom je problém, či ľudská reč vznikla raz alebo viackrát nezávisle na sebe. Podľa tohto pohľadu sa teórie ponúkajúce riešenie rozdeľujú na monogenetické a polygenetické. V minulosti prevládal názor, že jazyk bol pôvodne iba jeden. V dnešnej dobe sa vedci prikláňajú skôr ku polygenéze. Ak sa ale bližšie pozrieme na súčasné jazyky, zistíme, že majú celý rad zhodných vlastností na úrovni gramatickej štruktúry. Podľa prívržencov monogenetickej teórie je ale málo pravdepodobné, že by sa niečo také vyvinulo dvadsaťkrát nezávisle na sebe.

Genetické testy ukazujú, že posledný spoločný predok dnes žijúcich ľudí žil asi pred 200 000 rokmi. Do tejto doby by snáď bolo možné položiť vznik akéhosi prajazyka, z ktorého potom evolúciou vzišli jazyky ostatné. Názory na to ako spolu komunikovali neandrtálci sa však rôznia. Neandrtálci, ako naši predkovia, pochovávali svojich mŕtvych. Táto skutočnosť mnohých vedie k názoru, že boli schopní abstraktného myslenia. To ale nie je možné bez niečoho na spôsob jazyka. Presnejšie informácie, ktoré by potvrdzovali ale neexistujú.

Na záver možno dodať, že pri hľadaní paralel medzi evolúciou biologickou a jazykovou je potrebné mať na pamäti niektoré zásadné odlišnosti. Zatiaľ čo biologické druhy sa medzi sebou nemôžu krížiť a v priebehu evolúcie sa rôzne vývojové druhy od seba neustále vzďaľujú, jazyky si navzájom predávajú jednotlivé slová i gramatickou stavbu. Súčasne s vetvením dochádza v prípade jazykov tiež k opätovnému zlievaniu jednotlivých prúdov dokopy a okrem vzájomného ovplyvňovania môžeme v niektorých prípadoch hovoriť priamo o miešaní.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>