Plat by mal ostať tabu

ist1-4404778-quiet.jpg

Ľudia často rozprávajú o výške svojho zárobku, a to i napriek tomu, že sú neraz povinní dodržiavať mlčanlivosť. Väčšina z nás by uvítala, ak by na osobných účtoch mesačne pribudlo o nejakú tú korunu viac. Niekomu stačí, čo má a niekto je stále nespokojný. Iný sa snaží nenápadne zisťovať ako sú na tom kolegovia.

O mzdách sa prevažne diskutuje na nižších pracovných úrovniach. Naopak, ľudia zastávajúci vedúce pozície sa témam spojeným so mzdou zďaleka vyhýbajú a snažia sa čo najdlhšie utajiť sumu na výplatnej páske. Sú si totiž vedomí negatívnych dopadov takýchto diskusií. Prečo je vlastne nebezpečné zverejňovať svoje mzdové ohodnotenie? Dôvodov je hneď niekoľko:

Závisť

Platy vždy boli, sú a budú predmetom závisti. Nezáleží na tom, koľko zarábate. Závistlivcov nájdeme v radoch chudobných i bohatých. Preto mnohí zamestnávatelia zmluvne zaväzujú svojich pracovníkov k mlčanlivosti. Zverejnenie výšky odmeny je pri nedodržaní zmluvných podmienok považované za porušenie pracovnej disciplíny. Napriek hrozbe postihu sa úniku a následnému šíreniu informácií dá len ťažko zabrániť, predovšetkým z dôvodu zložitého dokazovania. Spoločnosti preto neraz pristupujú k outsourcingu. Spracovanie miezd teda prebieha v externej firme, čím sa minimalizuje riziko zverejnenia dôverných informácií. Človek je však tvor zvedavý, a tak mu to nedá. Pátra, vypytuje sa, pokúša. Občas sa k informáciám dostane úplne náhodou. Zistenie však nemusí byť vždy príjemné. Následky potom na seba nenechajú dlho čakať.

Nespokojnosť a pocit nespravodlivosti

Nie je nič horšie, ako sa dozvedieť, že kolega na rovnakej, či nebodaj nižšej pozícii má lepšiu mzdu než my. Ak navyše celé dni nevieme kam skôr skočiť a dotyčný odchádza domov po ôsmich hodinách s úsmevom na tvári, ide nás od zlosti roztrhať. Len málokto sa totiž dokáže zmieriť s faktom, že na výplatnej páske nájde toho menej než sú skutočné možnosti. Z dovtedy spokojného zamestnanca sa obratom stáva rebel. Máme však právo byť nahnevaní? Odpoveď je zložitá. V niektorých prípadoch môže byť pocit nedocenenia na mieste, no väčšinou nemáme dostatok informácií nato, aby sme mohli objektívne zhodnotiť, kto si čo zaslúži. Zdravý rozum prevalcujú emócie.
Či sa už o zárobku svojich kolegov dozvieme vedome, alebo iba náhodou, začneme sa porovnávať. Pociťujeme krivdu. Zdá sa nám nespravodlivé, že ten lenivec vo vedľajšej kancelárii je na tom lepšie. Takmer nikto neprizná, že si zaslúži práve taký plat, aký dostáva. Ľudia skrátka nadhodnocujú svoje výkony. Musíme si ale uvedomiť, že na rovnakej pozícii v rámci jednej spoločnosti sú pracovníci zvyčajne hodnotení rôzne. Prvé rozdiely vznikajú už pri nástupe. Niekto je sebavedomejší a zapýta si viac, iný sa podhodnotí. Štartovacia čiara tak môže byť posunutá aj o tisíce korún. To však nemôže byť dôvodom na nespokojnosť. Mali sme predsa rovnakú šancu ako náš kolega. To, že sme neodhadli finančné možnosti spoločnosti je naša smola. Ak sme dostali to, čo sme pýtali, nemôžeme hovoriť o nespravodlivosti.

Atmosféra na pracovisku

Peniaze kazia charakter, hovorí jedno múdre úslovie. V prípade výplaty aj vzťahy a atmosféru na pracovisku. Ten, kto je so svojou prácou i mzdou spokojný by sa preto nemal zaujímať o zárobok svojich kolegov. Prispeje to k zachovaniu dobrých vzťahov medzi kolegami i k udržaniu vlastného duševného zdravia. Ruku na srdce, kto z nás sa dokáže preniesť cez fakt, že druhý za rovnakú prácu dostáva vyššie ohodnotenie? Určite sa nájdu aj takí, no priznajme si, že väčšina dopraje viac sebe než ostatným. V záujme zachovania pozitívnej a tvorivej atmosféry na pracovisku, by vedúci pracovníci mali zo svojimi kolegami viesť otvorené rozhovory. Ľudia, ktorí cítia zo strany šéfa pochopenie a uznanie, majú dostatočný priestor na prezentáciu vlastných názorov, sú pochválení za dobrý výkon, nemajú potrebu overovať mzdové ohodnotenie svojho okolia.

Vydieranie zamestnávateľa

Mzda je jedným z motivačných nástrojov, ktoré môže zamestnávateľ použiť v snahe zlepšiť svoje výsledky. Za úspechom spoločnosti predsa stoja jej zamestnanci. Väčšina firiem si túto skutočnosť uvedomuje, a preto kladie dôraz nielen na mzdové ohodnotenie, ale aj na iné benefity. Správne motivovaný pracovník rozmýšľa v prospech firmy a nepoužíva výplatnú pásku ako nástroj na vydieranie. „Šťastný” zamestnanec nebojkotuje pracovné úlohy, nehrozí svojim odchodom ku konkurencii, nezaujíma sa o prémie vedúceho a nerobí dusno na pracovisku. Problém nastáva v momente, keď práca prestane byť pre ľudí atraktívna. Potom jediným dôvodom, ktorý ovplyvňuje rozhodnutie zotrvať na danej pozícii, je mzda. Správny manažér by mal preto poznať požiadavky a schopnosti svojich kolegov.

Keď dvaja robia to isté, výsledok nemusí byť rovnaký

Každý sme iný. Niekto je precíznejší, niekto rýchlejší, iný má kontakty a ďalší široké lakte. Každá vlastnosť a charakterová črta má svoju cenu. Cena sa mení v závisloti od potreby. Preto nemožno očakávať, že si všetci budú rovní. Prečo má Paľo viac a Igor menej, vie ten, čo hodnotí. Možno Paľo chodí domov o hodinu skôr ako ostatní, ale v práci nerobí chyby a je iniciatívny. Naopak Igor je v práci od rána do večera, no kvalita jeho výsledku pokrivkáva. Vedúci to vidí, a preto dá vyššie prémie Paľovi. Igor sa to dozvie a cíti sa urazený. Sú však jeho pocity oprávnené? Odpoveď nechávam na čitateľovi.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>