Profil: Maximilián Hell, astronóm

Celý život tohto učenca bol naplnený vedeckými úspechmi. Osvedčil sa ako technik i astronóm,pedagóg, prírodovedec a matematik. Máloktorý učenec natoľko posilnil pokrokovú vedu ako práve Maximilián Hell. Už za svojho života sa zaradil medzi popredných astronómov svojej doby.

Maximilián HellPreslávený astronóm 18. storočia sa narodil 13. októbra 1720 na mieste dnešných Štiavnických baní v rodine banských konštruktérov. Po skončení strednej školy v Banskej Bystrici, vstúpil ako 18-ročný do jezuitského rádu. V roku 1738 vstúpil do kolégia v Trenčíne, no po dvoch rokoch odišiel študovať históriu, teológiu a filozofiu do Viedne. V roku 1751 bol vysvätený za kňaza a získal aj titul doktora filozofie. Ako pedagóg pôsobil v Levoči, Banskej Bystrici a neskôr aj na jezuitskej akadémii v Kluži na území dnešného Rumunska. Po smrti dvorného matematika a astronóma J. J. Maroniho bol Maximilián Hell v roku 1755 menovaný za direktora novej viedenskej univerzitnej hvezdárne. Vo svojich 35 rokoch sa tak stal sa cisársko-kráľovským astronómom a túto funkciu vykonával až do konca života. Zomrel 14. apríla 1792 na zápal pľúc.

Stanovil vzdialenosť Slnka od Zeme

Na základe astronomických pozorovaní na ostrove Vardö ako prvý určil dovtedy najpresnejšiu veľkosť slnečnej paralaxy - 8,8 oblúkovej sekundy, čo sa len veľmi málo odchyľuje od súčasnej hodnoty 8,7915 oblúkovej sekundy. Vzhľadom na vtedajšie jednoduché astronomické prístroje to bol veľký vedecký úspech. Poznanie presnej hodnoty paralaxy následne umožnilo vypočítať presnú vzdialenosť slnka od Zeme. Hoci sa viacerí učenci pokúšali Hellov triumf spochybniť, nakoniec sa ukázalo, že výpočty sú správne.

Všestranný učenec

Počas celého svojho života sa popri svojich povinnostiach duchovného zodpovedne venoval vedeckej práci. Vydal dvadsaťšesť vedeckých štúdií, ale najvýznamnejšie z nich boli astronomické ročenky Ephemerides Astronomicae ad meridianum Vindobonensem, ktoré pripravoval tridsaťpäť rokov. Údaje z nich slúžili pre potreby námorných flotíl, geodetického výskumu a mapovania rakúsko-uhorskej monarchie. Osobitnú zásluhu mal na vybudovaní hvezdární v Trnave, Kluži, Budíne a v Jágri.
Hell bol taktiež prvý, kto upozornil na skutočnosť, že polárna žiara nepodlieha iba vplyvu Zeme, ale aj Slnka a Mesiaca. Zaoberal sa aj zhotovovaním umelých magnetov. Prácu o ich výrobe napísal po nemecky. Kniha nebola určená iba pre učencov, ale tiež pre výrobcov magnetov. Podľa jeho názoru bolo dôležité nielen to, aby učenci pomocou magnetov robili pokusy, ale aj to, aby sa magnet mohol používať na praktické účely. Jeho výskumy vyobrazenia magnetických siločiar boli v jeho dobe zriedkavé.

Uznávaný vedec

Už počas života sa Hellovi dostalo významných medzinárodných uznaní. Vyplývali z jeho nesmierneho záujmu o všetko z oblasti prírodných vied. Roku 1769 bol prijatý za dopisujúceho člena Dánskej akadémie vied v Kodani, bol členom učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Göttingene, Trondtheime a v Londýne. Spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 mu bol udelený Rad anglickej vlády. Hellovo meno nesie jeden z kráterov na Mesiaci a od roku 1935 na podnet Medzinárodnej astronomickej únie aj jeden asteroid 3727 Maxhell. Československá pošta vydala v roku 1970 na jeho počesť príležitostnú známku a UNESCO ho zaradilo pri príležitosti 250. výročia jeho narodenia do kalendára významných osobností. V Žiari nad Hronom je po ňom pomenovaná aj hvezdáreň a planetárium.

_____________________________________________

Zdroj: www.wikipedia.com
www.planetarium.sk
www.civil.gov.sk/archiv/casopis/2005/7/0726st.htm

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>